Po vzniku spoločnosti vzniká spravidla povinnosť zabezpečiť podnikateľské oprávnenie (za predpokladu, že je spoločnosť založená na účely podnikania), a to buď živnostenské, alebo iné podnikateľské oprávnenie. Právnickej osobe zapísanej v obchodnom registri vzniká živnostenské oprávnenie dňom ohlásenia, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania. Dokladom o živnostenskom oprávnení je podľa živnostenského zákona výpis zo živnostenského registra, a do jeho vydania sa za preukaz považuje rovnopis ohlásenia s potvrdením o doručení živnostenskému úradu. Dokladom o inom druhu podnikania je oprávnenie vydané príslušným orgánom podľa osobitných právnych predpisov.

Preklad do slovenčiny:Obchodné menoPojem obchodného mena upravuje Občiansky zákonník. Obchodné meno je názov, pod ktorým je podnikateľ zapísaný v obchodnom registri. Podľa vyvrátiteľnej zákonnej domnienky je podnikateľom osoba zapísaná v obchodnom registri a osoba, ktorá má živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie podľa zákona. Keďže všetky obchodné spoločnosti sa zapisujú do obchodného registra, musia mať obchodné meno. Podnikateľ nesmie mať viac obchodných mien. Každá právna forma obchodnej spoločnosti má zákonom určený dodatok označujúci právnu formu (napr. s. r. o., a. s.). Tento dodatok je zo zákona súčasťou obchodného mena spoločnosti.Obchodné meno nesmie pôsobiť klamlivo a nesmie byť zameniteľné s iným (ani foneticky) v rámci celého štátu; na rozlíšenie nestačí len dodatok o právnej forme. Právne predpisy nestanovujú minimálny počet písmen, ktoré musí obchodné meno obsahovať. Ak by bolo nezameniteľné, teoreticky môže obsahovať aj len dve písmená (také meno však nie je možné vyhľadať vo verejne dostupnom elektronickom obchodnom registri).Z praktických skúseností však vyplýva, že registrové súdy zvyčajne požadujú minimálne tri znaky, pretože dva alebo menej znakov neposkytujú dostatočnú záruku výlučnosti mena. Za zameniteľné sa často považuje aj obchodné meno, ktoré obsahuje rovnakú skratku alebo výrazný prvok ako názov inej spoločnosti. Súčasne platí, že ak je viac podnikateľských závodov rôznych podnikateľov spojených do jedného podnikateľského zoskupenia, ich obchodné mená môžu obsahovať rovnaké prvky, pokiaľ ich verejnosť dokáže rozlíšiť.Pri premene spoločnosti prechádza obchodné meno na právneho nástupcu, ak s tým súhlasí. Ak má spoločnosť viacerých právnych nástupcov a nie je určené, na koho obchodné meno prechádza, obchodné meno neprejde na nikoho z nich.

Konateľom spoločnosti môže byť zahraničná fyzická osoba. Konateľ spoločnosti musí dokladovať výpis z registra trestov z domovskej krajiny.

Sadzba dane z príjmov právnických osôb je 21 %.

Kto je konečný skutočný vlastník (UBO)?
‍
‍Skutočným vlastníkom je každá fyzická osoba, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní viac ako 25 % podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach v spoločnosti; alebo ktorá má nárok na podiel na zisku presahujúci 25 %; alebo ktorá vykonáva faktickú kontrolu nad spoločnosťou z iných dôvodov. Iné dôvody sa môžu vzťahovať napríklad na spoločenskú zmluvu.

‍Aká je lehota na registráciu konečného beneficienta (UBO) po založení spoločnosti a aké sú sankcie v prípade, že UBO nie je zaregistrovaný alebo je zaregistrovaný nesprávne?

‍Český zákon nestanovuje presnú lehotu na registráciu konečného beneficienta (UBO). Uvádza však, že registrácia by sa mala vykonať bez zbytočného odkladu. V praxi to zvyčajne znamená do dvoch týždňov od založenia spoločnosti.

Dividendy vyplácané rezidentom aj nerezidentom podliehajú zrážkovej dani vo výške 15 %.

Na základe smernice EÚ o materských a dcérskych spoločnostiach sú však dividendy oslobodené od dane, ak sú splnené tieto podmienky: Dividendám vyplácaným z dcérskej spoločnosti (ČR, EÚ) materskej spoločnosti (ČR, EÚ) sa daň nevyberá, ak materská spoločnosť vlastní aspoň 10 % podiel v dcérskej spoločnosti počas nepretržitého obdobia minimálne 12 mesiacov. Rovnaký režim platí aj pre dividendy vyplácané českou dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti so sídlom v Nórsku, na Islande, vo Švajčiarsku alebo v Lichtenštajnsku.

Zrážková daň vo výške 35 % sa uplatňuje pri dividendách vyplácaných do krajín mimo EÚ/EHP alebo do štátov, s ktorými Česká republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.