Môže byť firma členom občianskeho združenia?

Áno. Firma môže byť členom občianskeho združenia. § 2 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov výslovne ustanovuje: „Členmi združení môžu byť aj právnické osoby.“ Členom OZ preto môže byť s.r.o., akciová spoločnosť, družstvo, iné občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia aj iná tuzemská alebo zahraničná právnická osoba, ak jej členstvo pripúšťajú stanovy konkrétneho OZ a nebráni mu osobitný zákon.

Treba však odlíšiť členstvo v už vzniknutom OZ od jeho registrácie. Návrh na registráciu podľa § 6 ods. 2 podávajú najmenej traja občania; firma nemôže nahradiť jedného z nich v prípravnom výbore. Po vzniku združenia firma vykonáva členské práva prostredníctvom fyzickej osoby oprávnenej konať za ňu, pričom konkrétne práva, hlasovanie, príspevky aj zánik členstva určujú stanovy.

Rýchla odpoveď podľa zákona

Zákon č. 83/1990 Zb. dáva dve oddelené odpovede. Prvá sa týka členstva: právnické osoby môžu byť členmi združení (§ 2 ods. 2). Druhá sa týka založenia: registračný návrh podáva prípravný výbor najmenej troch občanov, pričom aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (§ 6 ods. 2). Práva a povinnosti člena následne upravujú stanovy (§ 3 ods. 3).

Firma môže byť členom občianskeho združenia, pretože § 2 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. výslovne umožňuje členstvo právnických osôb. Rozsah jej členských práv, hlasovanie, prijatie a zánik členstva určujú stanovy OZ. Firma však nemôže nahradiť jedného z najmenej troch občanov v prípravnom výbore pri registrácii združenia. Navonok ju zastupuje konateľ, iný štatutár alebo riadne splnomocnená fyzická osoba.

Založenie OZ nie je to isté ako členstvo v OZ

Pri založení OZ

Združenie vzniká registráciou. Návrh môžu podať najmenej traja občania a podpisujú ho členovia prípravného výboru. Pojem „občan“ tu označuje fyzickú osobu; právnická osoba do zákonného prípravného výboru nepatrí. S.r.o. preto nemôže byť uvedená namiesto jedného z troch občanov ani podpísať registračný návrh ako člen prípravného výboru. Presné počty rozoberáme v článku koľko ľudí potrebujem na založenie a fungovanie OZ.

Po vzniku OZ

Po registrácii môže právnická osoba vstúpiť do združenia, ak spĺňa podmienky podľa stanov. Zákon pritom neurčuje uzavretý zoznam prípustných právnych foriem. Rozhodujúce je, že ide o existujúcu právnickú osobu a stanovy jej členstvo nevylučujú.

Označenie „zakladajúci člen – firma“ možno použiť iba ako interný pojem stanov alebo komunikácie, ak je z dokumentov jasné, že firma nebola členom prípravného výboru. Bezpečnejšie je uviesť, že spoločnosť bola prijatá za člena po vzniku OZ alebo že má osobitnú kategóriu členstva. Interný názov nemôže zmeniť zákonné pravidlo § 6 ods. 2.

Ktoré právnické osoby môžu byť členmi

Ak stanovy používajú všeobecný pojem právnická osoba, členom môže byť najmä s.r.o., a.s., družstvo, iné OZ, nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby alebo iná právnická osoba. Zákon č. 83/1990 Zb. nerozlišuje členstvo podľa obchodnej či neziskovej právnej formy.

Členom môže byť aj iné občianske združenie. Členské práva potom vykonáva jeho vlastný štatutár alebo poverený zástupca. V evidencii treba ako člena uviesť členské OZ, nie meno jeho predsedu.

V princípe môže byť členom aj zahraničná právnická osoba. § 2 ods. 2 používa všeobecný pojem „právnické osoby“ a neustanovuje podmienku slovenského sídla. Stanovy by mali určiť, ako zahraničný člen preukáže existenciu a oprávnenie zástupcu konať. Výpis zo zahraničného registra, preklad, apostila alebo superlegalizácia nie sú automatickou zákonnou podmienkou bežného členstva; môžu byť potrebné podľa stanov, povahy úkonu alebo pri pochybnostiach o pravosti dokumentu.

Stanovy rozhodujú o reálnom obsahu členstva

Zákonné oprávnenie právnických osôb byť členmi neznamená, že každé OZ musí prijať každú firmu. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. práva a povinnosti člena upravujú stanovy. Tie môžu stanoviť okruh členov, podmienky prijatia, príslušný rozhodovací orgán, kategórie členstva, hlasovacie práva, príspevky, dôvody vylúčenia aj zánik členstva.

Ak stanovy právnické osoby výslovne povoľujú

Ide o najjasnejšie riešenie. Prihláška, evidencia a zastupovanie sa spravujú pravidlami stanov. Odporúčame uviesť aj spôsob určovania zástupcu a oznamovania jeho zmeny.

Ak stanovy pripúšťajú iba fyzické osoby

Firma nemôže byť platne prijatá v rozpore so stanovami. Najskôr treba stanovy zmeniť postupom, ktorý samy určujú, a zmenu oznámiť registrovému úradu v zákonnej lehote.

Ak stanovy hovoria iba že členom sa môže stať každý

Také znenie môže jazykovo zahŕňať aj právnickú osobu, no často sú ďalšie ustanovenia napísané len pre ľudí – vyžadujú vek, bydlisko, osobnú účasť alebo voliteľnosť do funkcie. Stanovy sa vykladajú ako celok. Ak OZ plánuje firemných členov, rozumnejšie je možnosť právnických osôb výslovne doplniť, než stavať členstvo na nejasnom výklade slova „každý“.

Príklad základnej formulácie

„Členom združenia môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá súhlasí s cieľmi združenia a splní podmienky členstva ustanovené týmito stanovami.“

Táto veta je iba východisko, nie univerzálna klauzula. Stanovy by mali ďalej vyriešiť prijatie právnickej osoby, jej zástupcu, zmenu zástupcu, hlasovacie právo, príspevky a zánik členstva pri zániku, zlúčení, splynutí alebo rozdelení člena.

Ak má mať vaše OZ členov aj z radov firiem alebo iných právnických osôb, je vhodné túto možnosť nastaviť priamo v stanovách – vrátane spôsobu zastupovania, hlasovania a zániku členstva. Pozrite si, čo musia obsahovať stanovy občianskeho združenia.

Ako firma vstúpi do OZ

1. Skontrolujte stanovy. Overte, či právnické osoby môžu byť členmi, akú kategóriu členstva môžu získať a či musia spĺňať osobitné podmienky.

2. Firma podá prihlášku alebo žiadosť. Podpíše ju osoba oprávnená konať za právnickú osobu alebo splnomocnenec.

3. Rozhodne orgán určený stanovami. Môže ním byť výbor, predseda alebo členská schôdza; zákon neurčuje jeden povinný model.

4. OZ zapíše firmu do internej evidencie členov. Eviduje samotnú právnickú osobu a osobitne jej zástupcu alebo kontaktnú osobu.

5. Firma oznámi osobu, ktorá bude prakticky vykonávať členské práva. Rozsah jej oprávnenia musí zodpovedať registru, vnútornému povereniu alebo plnomocenstvu.

Kto podpisuje prihlášku a zastupuje firmu

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka robia právne úkony právnickej osoby osoby oprávnené zmluvou o jej zriadení, zakladacou listinou alebo zákonom, teda jej štatutárne orgány. Za právnickú osobu môžu v medziach § 20 ods. 2 konať aj iní pracovníci alebo členovia, ak to vyplýva z vnútorných predpisov alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Zastúpenie môže vzniknúť aj na základe plnomocenstva.

Ak sa prihlasuje ABC, s.r.o., prihlášku podpisuje konateľ spôsobom zapísaným v Obchodnom registri. Ak dvaja konatelia konajú spoločne, nestačí podpis jedného. Pri a.s. treba rešpektovať spôsob konania predstavenstva alebo iného zapísaného štatutára. OZ by si malo oprávnenie overiť ku dňu podpisu.

Kto príde na členskú schôdzu

Členom je ABC, s.r.o.; Ján Novák je iba fyzická osoba, prostredníctvom ktorej firma koná. Na prezenčnej listine možno uviesť napríklad: „ABC, s.r.o., IČO …, sídlo …, zastúpená Jánom Novákom, konateľom“ alebo presný údaj o splnomocnení. Záznam má identifikovať člena, prítomného zástupcu a právny základ jeho oprávnenia.

Je potrebné plnomocenstvo

Závisí od zástupcu a stanov. Ak príde konateľ a jeho oprávnenie vyplýva z registra, osobitné plnomocenstvo spravidla netreba. Ak príde zamestnanec, poradca alebo iná osoba, OZ môže požadovať písomné plnomocenstvo. Ak stanovy predpisujú osobitnú formu, rozsah alebo lehotu na predloženie plnej moci, treba ju dodržať. Štatutárne konanie a zmluvné zastúpenie nie sú to isté.

Hlasovanie právnickej osoby

Firma môže hlasovať, ak je členom s hlasovacím právom. Hlas prejaví fyzická osoba oprávnená konať za firmu. Zákon č. 83/1990 Zb. neurčuje všeobecné pravidlo „jeden člen = jeden hlas“ ani automatický počet hlasov pre právnickú osobu; rozhodujú stanovy.

Stanovy môžu vytvoriť riadne, pridružené, čestné alebo iné kategórie členstva a priradiť im rozdielne práva. Môžu tiež stanoviť odlišnú hlasovaciu váhu, ak je model jasný, súvisí s účelom združenia a neodporuje zákonu, dobrým mravom ani vlastným pravidlám OZ. Členstvo však nesmie byť zamieňané s obchodným podielom: OZ nemá základné imanie, percentá vlastníctva ani hlasovanie podľa vkladu len preto, že jeho členmi sú firmy.

Firma ako člen nie je vlastníkom OZ

Vstupom do občianskeho združenia firme nevzniká obchodný podiel, akcia ani percento vlastníctva. Občianske združenie je samostatná právnická osoba a vlastní svoj majetok samo. Jeho členovia nevlastnia jednotlivé veci ani pomernú časť majetku OZ.

Člen môže mať iba tie majetkové nároky, ktoré majú konkrétny právny titul a sú v súlade so zákonom a stanovami. Samotné členstvo nezakladá automatický nárok na vrátenie príspevkov, podiel na majetku alebo likvidačný zostatok.

Môže firma dostať zisk OZ

Nie ako dividendu alebo podiel na zisku z titulu členstva. Zákon č. 83/1990 Zb. sa nevzťahuje na združovanie na zárobkovú činnosť a OZ nemožno používať ako náhradu obchodnej spoločnosti určenej na rozdeľovanie výnosu členom. Združenie môže vytvoriť prebytok hospodárenia a môže vykonávať dovolenú doplnkovú hospodársku činnosť, ale prostriedky majú slúžiť jeho cieľom.

OZ môže členskej firme zaplatiť za reálnu službu, nájom alebo dodávku. Musí však existovať skutočné plnenie, primeraná cena, riadna zmluva a účtovné aj daňové zdokumentovanie. Členstvo nesmie iba zakrývať výplatu majetku alebo fiktívne náklady.

Členský príspevok firmy a jeho daňový režim

Firma môže platiť členské príspevky, ak povinnosť vyplýva zo stanov a príspevok je určený v súlade s mechanizmom stanov. Podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. sú na strane občianskeho združenia oslobodené od dane členské príspevky podľa stanov. Presná suma nemusí byť vpísaná priamo v stanovách, ak stanovy ukladajú povinnosť príspevok platiť a zrozumiteľne určujú, kto a ako jeho výšku schvaľuje.

Na strane platiacej firmy sa daňové posúdenie robí samostatne. Pri nepovinnom členstve v právnickej osobe zriadenej na ochranu záujmov platiteľa zákon v § 19 ods. 3 písm. n) upravuje daňovú uznateľnosť v úhrne do 5 % zo základu dane, najviac 30 000 eur ročne; povinné členstvo rieši § 19 ods. 3 písm. r). Ani označenie platby ako „členské“ samo osebe nestačí – treba skúmať právny dôvod, stanovy, účel a splnenie daňových podmienok.

Členský príspevok nie je automaticky dar ani reklama

• Firma je členom a platí sumu podľa stanov bez individuálneho protiplnenia: spravidla členský príspevok.

• Firma poskytne peniaze bez protiplnenia a mimo členskej povinnosti: môže ísť o dar.

• Firma zaplatí a OZ jej poskytne logo, banner, mediálnu viditeľnosť alebo inú propagáciu: spravidla ide o reklamné plnenie, nie o čistý členský príspevok.

• Firma financuje projekt na základe osobitnej sponzorskej zmluvy: treba posúdiť režim konkrétnej zmluvy a prípadný osobitný zákon.

Názov platby nerozhoduje. Ak firma zaplatí 5 000 eur a za to požaduje propagáciu, ekonomický a právny obsah smeruje k reklame aj vtedy, ak faktúra alebo prevod nesprávne používa slovo „členské“. Rozdiel medzi darom, sponzoringom, členským a 2 % vysvetľujeme v článku ako financovať občianske združenie.

Môže byť firma predsedom alebo štatutárom OZ

Členstvo a výkon štatutárnej funkcie treba striktne oddeliť. Aktuálny registračný model pre OZ počíta so štatutárom ako fyzickou osobou. § 6 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. vyžaduje pri štatutárnom orgáne údaje ako meno, priezvisko, adresa, dátum narodenia a rodné číslo. § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 346/2018 Z. z. rovnako hovorí o identifikačných údajoch fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom.

Pre prax z toho vyplýva jednoznačné odporúčanie: s.r.o. ani iná právnická osoba sa nemá ustanovovať a zapisovať ako predseda, ak je predseda štatutárnym orgánom OZ. Štatutársku funkciu má vykonávať konkrétna fyzická osoba. Firma môže zostať členom a môže mať silné členské alebo nominačné práva podľa stanov, nie však nahradiť zapisovanú fyzickú osobu vo funkcii štatutára. Podrobný postup nájdete v článku ako zmeniť predsedu občianskeho združenia.

Môže byť firma členom výboru

Záleží na povahe výboru a znení stanov. Ak je výbor štatutárnym orgánom alebo jeho členovia konajú v mene OZ, uplatní sa požiadavka fyzických osôb pre zapisovaný štatutárny orgán. Pri čisto neštatutárnom, poradnom alebo členskom orgáne zákon č. 83/1990 Zb. výslovný všeobecný zákaz právnickej osoby neustanovuje. Stanovy môžu vytvoriť model, v ktorom je členom takého orgánu právnická osoba vykonávajúca pôsobnosť cez určeného zástupcu, no musia presne upraviť zmenu zástupcu, jeho mandát, konflikt záujmov a hlasovanie. Taký model nemožno použiť na obchádzanie pravidiel štatutárneho orgánu.

Zapisuje sa firma ako člen do RMNO

Nie. Zákon č. 346/2018 Z. z. taxatívne vymenúva údaje zapisované do Registra mimovládnych neziskových organizácií. Bežný zoznam členov OZ medzi nimi nie je. Firma sa preto nestane verejne viditeľnou v RMNO len preto, že bola prijatá za obyčajného člena.

Členstvo sa eviduje interne v združení. Ak má firma alebo osoba konajúca za firmu inú funkciu, pri ktorej osobitný zákon vyžaduje zápis, posudzuje sa zverejnenie podľa pravidiel tejto funkcie. Samotná členská evidencia sa však registru neposiela.

Čo má obsahovať interná evidencia

• obchodné meno alebo názov, právnu formu, sídlo a IČO;

• dátum vzniku a prípadne zániku členstva;

• kategóriu členstva a stav úhrad členských príspevkov;

• osobu oprávnenú zastupovať člena a právny základ zastupovania;

• kontaktnú osobu a potrebné kontaktné údaje.

Pri údajoch fyzických osôb platí zásada minimalizácie podľa GDPR. OZ má zbierať iba údaje potrebné na správu členstva, overenie oprávnenia a plnenie právnych povinností, nie kópie dokladov alebo citlivé údaje „pre istotu“.

Zmena konateľa, názvu alebo sídla firmy

Ak je členom ABC, s.r.o. a zmení sa jej konateľ, členstvo nezaniká. Členom zostáva tá istá právnická osoba; mení sa iba človek oprávnený za ňu konať. OZ má aktualizovať zástupcu, kontaktné údaje a prípadnú plnú moc. To isté platí pri zmene obchodného mena alebo sídla. IČO je v praxi dôležitým znakom kontinuity, hoci rozhodujúca je totožnosť právnickej osoby ako celku.

Zlúčenie, rozdelenie a zánik firmy

Pri zlúčení alebo splynutí treba spojiť pravidlá právneho nástupníctva s povahou členstva a stanovami OZ. Univerzálne právne nástupníctvo je silným východiskom pre prechod práv a povinností, no členský vzťah môže byť podľa stanov viazaný na osobitné kvalifikačné predpoklady, schválenie alebo osobnú povahu člena. Preto nemožno bez kontroly stanov vždy vyhlásiť, že členstvo automaticky prešlo.

Stanovy by mali výslovne určiť, čo nastane pri zlúčení, splynutí, rozdelení a zmene právnej formy: či členstvo prejde, zanikne, pozastaví sa do doloženia nástupníctva alebo podlieha potvrdeniu príslušného orgánu. Pri rozdelení treba určiť, ktorá nástupnícka osoba môže pokračovať ako člen; jedno členstvo sa nemá bez pravidla samovoľne znásobiť.

Ak právnická osoba zanikne bez právneho nástupcu, nemôže ďalej existovať ani jej členstvo. Stanovy majú určiť deň zániku členstva, vysporiadanie splatných príspevkov a spôsob aktualizácie evidencie.

OZ a záujmové združenie právnických osôb sú dve formy

Občianske združenie vzniká podľa zákona č. 83/1990 Zb. a môže združovať fyzické aj právnické osoby. Záujmové združenie právnických osôb je samostatná právna forma podľa § 20f a nasl. Občianskeho zákonníka, vytváraná právnickými osobami na ochranu ich záujmov alebo dosiahnutie iného účelu.

Existencia záujmového združenia právnických osôb neznamená, že firmy nesmú byť členmi OZ. Pri výbere formy rozhoduje najmä účel, zloženie členov, požadovaná vnútorná štruktúra a spôsob založenia. Ak projekt združuje firmy aj jednotlivcov, OZ môže byť prirodzenejšie. Ak majú byť zakladateľmi iba právnické osoby a jadrom je ich spoločný inštitucionálny záujem, treba zvážiť záujmové združenie právnických osôb.

Prečo firmy vstupujú do OZ

Bežným dôvodom je členstvo v profesijnej alebo odvetvovej asociácii, športovom klube, lokálnej podnikateľskej iniciatíve, environmentálnom či kultúrnom projekte, združení výrobcov, networkingovej platforme alebo CSR a komunitnom projekte. Členstvo dáva firme vnútorné práva a povinnosti podľa stanov, nejde iba o finančnú podporu.

Ak má byť jadrom projektu podnikanie a rozdeľovanie ekonomického výsledku účastníkom, OZ nie je vhodnou náhradou obchodnej spoločnosti. § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 83/1990 Zb. vylučuje združovanie na zárobkovú činnosť z pôsobnosti zákona.

Firma ako člen a firma ako partner

Člen vstupuje do členského vzťahu: má práva a povinnosti podľa stanov, môže mať hlas a podlieha pravidlám prijatia a zániku členstva. Partner, sponzor alebo darca členom byť nemusí. Môže poskytnúť dar, objednať reklamu, financovať projekt alebo uzavrieť zmluvu o spolupráci bez členských práv.

OZ by nemalo automaticky prijímať každého podporovateľa za člena. Členstvo má zmysel, ak obe strany chcú dlhodobejší vnútorný vzťah a firma má spĺňať členské povinnosti. Jednorazová platba alebo logo na podujatí patria skôr do zmluvného vzťahu.

Praktické scenáre

1. S.r.o. chce vstúpiť do športového OZ

ÁNO: Ak to pripúšťajú stanovy a spoločnosť splní podmienky členstva. Pri športových organizáciách treba navyše overiť osobitný zákon a predpisy daného zväzu.

2. Firma chce byť jedným z troch zakladateľov

NIE: Nemôže nahradiť občana v prípravnom výbore podľa § 6 ods. 2. Po registrácii môže byť prijatá za člena.

3. Firma je členom a zmení sa konateľ

NIE: Členstvo nezaniká. Členom je spoločnosť; aktualizuje sa iba oprávnený zástupca a prípadná plná moc.

4. Firma zaplatí ročný príspevok 1 000 eur

ZÁLEŽÍ: Ak ide o členskú povinnosť podľa stanov, na strane OZ môže ísť o oslobodený členský príspevok. Daňový náklad firmy sa posudzuje osobitne.

5. Firma zaplatí 5 000 eur a chce logo

NIE: Nie je to čistý členský príspevok iba podľa názvu. Protiplnenie v podobe propagácie smeruje k reklame a treba ho riadne zmluvne, účtovne a daňovo zachytiť.

6. Firma chce hlasovať na schôdzi

ÁNO: Ak jej stanovy priznávajú hlas. Hlasuje za ňu oprávnená fyzická osoba; počet hlasov určujú stanovy.

7. S.r.o. chce byť predsedom OZ

NIE: Ak je predseda štatutárom. Registračná úprava OZ počíta so štatutárom ako fyzickou osobou.

8. Iné OZ chce byť členom

ÁNO: Iné OZ je právnická osoba. Musí spĺňať stanovy a koná zaň jeho štatutár alebo splnomocnenec.

9. Česká spoločnosť chce byť členom

ÁNO: Ak ju pripúšťajú stanovy. Treba overiť existenciu spoločnosti a oprávnenie zástupcu; preklad alebo apostila závisia od okolností.

10. Firma zanikne zlúčením

ZÁLEŽÍ: Treba posúdiť právne nástupníctvo, povahu členstva a stanovy. Bez jasnej klauzuly je vhodné, aby orgán OZ pokračovanie členstva formálne potvrdil.

Hlavné otázky v skratke

Najčastejšie chyby

1. Myslieť si, že členmi OZ môžu byť iba ľudia.

2. Zameniť člena OZ za člena zákonného prípravného výboru.

3. Prijať firmu, hoci stanovy pripúšťajú iba fyzické osoby.

4. Evidovať ako člena konateľa namiesto spoločnosti.

5. Neurčiť, kto a na akom základe za firmu hlasuje.

6. Nepreveriť spôsob konania zapísaný pri firme.

7. Zameniť členský príspevok za reklamu, dar alebo sponzoring.

8. Myslieť si, že firma ako člen vlastní časť OZ.

9. Automaticky považovať firmu za spôsobilého štatutára OZ.

10. Neaktualizovať údaje po zmene konateľa, zlúčení alebo zániku firmy.

Záver

Firma môže byť členom občianskeho združenia. Pri správnom nastavení však nestačí samotná veta v § 2 ods. 2. Stanovy musia zodpovedať reálnemu členskému modelu, určiť prijatie, zástupcu, hlasovanie, príspevky a zánik členstva. Zároveň treba zachovať ostrú hranicu medzi členstvom firmy, prípravným výborom, štatutárnou funkciou a vlastníctvom majetku OZ.

Zakladáte občianske združenie pre firmy, odborníkov alebo kombináciu právnických a fyzických osôb? ADVISON pripraví založenie OZ aj stanovy prispôsobené plánovanému členskému modelu.

Založenie občianskeho združenia cez ADVISON

Často kladené otázky